Janko Silan

" Narodil som sa  v Sile pri Nitre dňa 24.11.1914, maturoval som v Nitre  1936, teológiu skončil som v Spišskej Kapitule r. 1941, kaplánom som bol v Ždiari od 01.07.1941 do 30.01.1945. Medzitým trištvrte roka v Jurgove, od 01.02.1945 bol som kaplánom v Liptovskom Hrádku do 01.07.1949, odvtedy po dnes pôsobím vo Važci."

 Takto vlastnoručne a stručne napísal Janko Silan v dotazníku, datovanom 13.05.1972, ktorý sa nachádza v jeho rukopisnej pozostalosti uloženej v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine. Z tohto prameňa dopĺňame údaje :

- Ľudová škola v Sile ( 1921-1928 ), prvý učiteľ Vojtech Schnidt, ktorému ešte v roku 1959 Janko Silan píše : " Ďakujem Vám veľmi pekne za Vaše vrúcne slová, pravdaže, pravda je, že aj ja si na Vás veľmi vďačne spomínam, milý pán učiteľ...Ach, dávno je to, čo ste s nami trápili v mojej rodnej dedinke..., to bola naša mladosť-a mladosť je predsa náš pravý obraz sveta - srdce, a srdce je láska, a pieseň a vďačnosť a láska trvá naveky."

-Štátne čsl. reálne gymnázium v Nitre ( 1928 - 1936 )

- Rímsko-katolícka vysoká škola bohoslovecká v Spišskej Kapitule ( 1935 - 1941 )

- predseda samovzdelávacích literárnych krúžkov v Nitre ( 1935 -1936 ) a v seminíri v Spišskej Kapitule ( 1940 - 1941 )

- kplán v Ždiari ( 1941 - 1945 )

- obecný knihovník v Ždiari ( 1941 - 1945 )

- kaplán v Jurgove v roku 1943

- kaplán v Liptovskom Hrádku ( 1945 - 1949 )

- farár a správca fary vo Važci ( 01.07.1949 - až do smrti 16.05.1984 )

 Tvorba Janka Silana pozostáva z poézie a jediného románu :

 1936 Kuvici (debut)

1938 Requiem za Andreja Hlinku
1939 Rebrík do neba
1941 Slávme to spoločne
1941 Tak umieral básnik Paľo Oliva (spolu s M. Šprincom)
1942 Svätoboj
1943 Kým nebudeme doma
1943 Piesne z Javoriny
1945 Aj generáli plačú
1947 Piesne zo Ždiaru
1948 Úbohá duša na zemi
1966 Triptych I
1996 Triptych II
1996 Tri návštevy
1967 Sám s vami (výber z tvorby, spolu s C. Krausom)
1968 Triptych III: Dve bolesti, jedna radosť
1969 Triptych IV: Tri balady
1969 Oslnenie
1980 Katolícke piesne z Važca
1984 Ja som voda
1990 Piesne z Važca (výber zo zbierky Katolícke piesne z Važca, zostavená M. Chudom)
1991 Dom opustenosti (próza; dielo, dokončené už v roku 1970)

Spätosť básnika s Važcom

" Važec je mojím osudom a to sa nepremení..."

zaznačil si Janko Silan providenčne ešte v júni 1959 do Zošita básní,. Urobil na 10. výročie, čo bol prišiel do Važca, pričom tu zotrval do konca svojho života ďalších 25 rokov.

" Keď umriem vo Važci, nech ma pochovajú pri rímsko-katolíckom kostole, tam medzi dvoma sakristiami, teda z južnej strany..."

Janko Silan svoj vzťah k Važcu vyjadril na rôznych miestach, či už v samotnom literárno diele - zvlášť v románe Dom opustenosti, alebo slovami na magnetofónový pás kde vlastmýni ústami konštatuje, že do Važca neprišiel sám od seba, že do Važca ho poslali. " A nebolo to zlé, i keď to bolo ťažké, avšak nie je zlé, čo je ťažké."