Obec Važec

Obec bola osídlená od dávnoveku, čoho dôkazom sú nálezy : kamenná sekera z lokality Slamenná, nálezy z doby kamennej pri výstavbe diaľnice D-1, ale najmä bronzový nôž z obdobia halštatskej kultúry r. 1500 pr. Kristom, nájdený na brehu Váhu v strede obce. Chotárne názvy ako „Turie pole“ a ďalšie svedčia o starobylosti osídlenia tohto územia.Po roku 960 je tu misijná stanica z Nitrianska, pôsobenie miestnych pustovníkov v pustovniach, z toho je tu dávna cirkevná tradícia sv. Antona Pustovníka. Podľa vizitácie z roku 1222 bola údajne spoločná farnosť Važca a Štrby, a tak možno predpokladať , že išlo o osadu Šoldovo, ktorú rozrumil tatarský vpád.

Po ňom, po roku 1241 nasleduje oživovanie krajiny udeľovaním donácií. Roku 1267 kráľ Belo IV. Dáva donáciu šľachticovi Bohumírovi na územie od Hybice po spišské hranice. Roku 1280 sa už Važec spomína ako obec. Pomenovanie je od rieky Váh. Donačná listina uvádza, že v týchto miestach sa nachádzalo Turie pole / Turapula/ lúka Východná /Vihadna/ a potok Važec /Wasuch, Wasech, Vanych/.Osadníci, občania Važca neboli poddaní ale slobodníci. Dostali usadlosť do dedičnej držby. Na čele obce stál dedičný richtár - šoltýs.