Menu
Obec Važec
Važec

Vyhorenie Važca vo veršoch

17. júl 1931 Važec v plameňoch, Ján Ilavský - Podkrivánsky

 

Nádherné ráno, slnko včas vstalo,                        Piesne moje ten plameň spálil,

prebehlo mžikom diaľné diaľavy,                           v ktorých som Teba, Važec

nad Važcom chvíľku postálo,                                  môj chválil.  

s mohutnou silou svojej páľavy.                             Chválil? Nie, pravdu som spieval,

Vtom "horí,horí"! To strašné slovo,                         krásy a túžby lásky horúcej

zúfalo z hrdla vyletí, zaťaží dušu ako olovo,         do čiaš sladkosti pozlieval.

sťa blesk svetom sa rozletí...

"Horí, joj horí", zneje vo vzduchu,                            Vypil si kalich horkosti  do dna,

vyrazí z ruky hrable i kosu.                                      no duša zostala slobodná,

                                                                                      ako vraví majster Hála -

Bože na nebi a v tomto suchu !                               čo si storočia do venca vplietlo,

Čuť vzlyknúť dušu boľavú, bosú.                            v plameni Važca veľa ulietlo -

Sedemstoročná práca rúk, umu,                            duša ľudu tu ostala !

pot i mozole vzbĺkli - už ich niet !

Ten pohľad stačí zbaviť rozumu - ducha vzlet.

Zhorel môj Važec - narieka Hála,

studňa večných krás, bohatstvo ducha,

len pamiatka na teba zostala,

nezhoriteľná perla -  mladucha.

 
Zverejnené 20.7.2010 -ai-

Aktualizované 4.4.2016

 

Na pamiatku nášho zhoreného Važca roku 1931, Anna Polcová, ľudová poetka

 

Ako Jeruzalem bol strašne zničený,

tak i náš Važec ohňom vypálený,

ta naša dedina, smutná, tmavá stojí,

ako vyhorela, každô sa v nej bojí.

 

Keď sme vrátili z vzdialeného poľa,

nik nemohol trafiť do svojho dvora.

Keď sme na tom poli v noci nocovali,

keď vetríček podul, kriačky sa hýbali

a to sme my sebe za perinu mali,

po velikom ohni ľudia rozídení,

že sa len rodina v  druhý deň videla.

Keď sme sa videli, všetci sme plakali,

že sme ani slova povedať nemohli.

Ten požiar krutý, aký to bol strašný,

kde sme čo vyniesli, viac sme to nenašli.

Boli vyhltanie tie propasti dreva,

ani pekne múry nemali pokoja.

Nič mi neostalo, len môj život chorý

a reptať nemôžem, tak ma srdce bolí.

A tí dobrí ľudia, čo milodar dali,

nech im Boh pomáha po všetky tieto dni.

 

Od svojej mladosti nemám veselosti,

ani mať nebudem, len v žiali žiť budem.


 

 

 

 

 

Komunálne služby

Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28
29 1 2 3
4 5 6
7 8 9 10
11 12 13
14 15 16 17
18 19 20
21 22 23 24
25 26 27
28 29 30 31

Návraty domov Ján Kováč

Nepoznaný Liptov

odkaz na stránku Liptov

píšu aj o nás

Mobilná aplikácia

Mobilná aplikácia V-obrazeg

App store

Mapa