Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

História našej obce

Spoločenský a kultúrny život Važca je bohato spracovaný v literárnych i výtvarných dielach rôznych autorov. História obce sa nachádza v monografiách od autora JUDr. Michala Hybena – Važec, r. 1981, Važec-Dúchanie do našej pahreby r.2000, Paberky z iskier r.2006, z ktorých vyberáme :

Obec bola osídlená od dávnoveku, čoho dôkazom sú nálezy : kamenná sekera z lokality Slamenná, nálezy z doby kamennej pri výstavbe diaľnice D-1, ale najmä bronzový nôž z obdobia halštatskej kultúry r. 1500 pr. Kristom, nájdený na brehu Váhu v strede obce. Chotárne názvy ako „Turie pole“ a ďalšie svedčia o starobylosti osídlenia tohto územia.Po roku 960 je tu misijná stanica z Nitrianska, pôsobenie miestnych pustovníkov v pustovniach, z toho je tu dávna cirkevná tradícia sv. Antona Pustovníka. Podľa vizitácie z roku 1222 bola údajne spoločná farnosť Važca a Štrby, a tak možno predpokladať , že išlo o osadu Šoldovo, ktorú rozrumil tatarský vpád. Po ňom, po roku 1241 nasleduje oživovanie krajiny udeľovaním donácií. Roku 1267 kráľ Belo IV. Dáva donáciu šľachticovi Bohumírovi na územie od Hybice po spišské hranice. Roku 1280 sa už Važec spomína ako obec. Pomenovanie je od rieky Váh. Donačná listina uvádza, že v týchto miestach sa nachádzalo Turie pole / Turapula/ lúka Východná /Vihadna/ a potok Važec /Wasuch, Wasech, Vanych/.Osadníci, občania Važca neboli poddaní ale slobodníci. Dostali usadlosť do dedičnej držby. Na čele obce stál dedičný richtár - šoltýs.
Ihneď po založení obce si Važťania postavili kostol, ktorý bol pôvodne zasvetený sv. Antonovi Pustovníkovi. Ide o najstaršiu stavbu obce, podľa tradície spojenú so šírením kresťanskej kultúry pôvodnej veľkomoravskej misie. V 15. storočí prechádzajú Liptovom husitské vojská na Spiš a tie vplývajú na obyvateľstvo. V roku 1545 celá obec prešla k reformácii. Ďalšie roky boli poznamenané zápasom za rovnosť, slobodu viery, proti poddanstvu. Tu zbíjal aj známy Juraj Jánošík – pri Bilanskej vode, na Hovaude a miestnych salašoch zas važecký zbojník Šablik. Po vyhlásení slobody vyznania tolerančným patentom Jozefa II. roku 1783 evanjelici za jeden rok postavili drevený kostol na Piesku, ktorý o sto rokov prebudovali na murovaný. V meruôsmych rokoch tu pôsobili miestny štúrovci ev.farár Michal Šoltýs a ev. učiteľ Daniel Ferienčik. Organizovali bohatú kultúrnu činnosť, zapojili sa do Slovenského povstania na čele s Hurbanom. Organizovali národné výstupy na Kriváň. V cirkevnej škole sa vyučovalo v národnom duchu a tak občania s nadšením prijali vznik ČSR. Po oslobodení nastalo kultúrne vzkriesenie. Vznik cirkevných spolkov, založenie krojovanej skupiny, divadelného súboru, spevokolu, ktoré šírili kultúru doma aj v zahraničí. Roku 1921 do obce prichádza maliar Jan Hála i ďalší kultúrni činitelia. Cez tvorbu Jana Hálu a Karola Plicku sa Važec dostáva do povedomia národa. František Havránek sprístupňuje Važeckú jaskyňu. Tragický deň pre obec bol 17. júl 1931, kedy celá dedina ľahla popolom. Mnoho rodín sa odsťahovalo Dolnú zem, do Ameriky za chlebom, za prácou. Ihneď po ohni si Važťania postavili novú cirkevnú meštianskú školu i verejný vodovod. Vo vojnových rokoch sa celá obec zapojila do odboja. Podporovala partizánske oddiely, najmä oddiel Vysoké Tatry, ktorý za čas pôsobil vo Važeckej chate pri Troch studničkách. Obec Važec bola známa aj ako železničiarska obec.
V roku 1947 bol zriadený TANAP bez súhlasu a vedomia liptovských obcí. V reštitúcii sa nám zabraté územie nevrátilo, i keď bolo sľúbené. Výstavbu štát dovoľuje i financuje v Starom Smokovci či Tatranskej Lomnici, ale na naše územie zavádza prísnu rezerváciu. Opäť sa zabúda, že liptovské obce cez národné výstupy na hory kriesili ducha v národe, že naši otcovia hory zveľaďovali a mali k nim osobný vzťah. A tak važecké lúky bez senníkov, krásne pasienky so starobylými názvami sú už len v histórii a v monografiách.

                                                        manželia Hybenovci


 


Úvodná stránka